Back

ⓘ Kultúra (spoločenské vedy)




Kultúra (spoločenské vedy)
                                     

ⓘ Kultúra (spoločenské vedy)

Kultúra je spravidla definovaná ako súbor zvykov, vzťahov, inštitúcií, umenia a iných čŕt, ktoré charakterizujú spoločnosť alebo sociálnu skupinu.

Kultúra je časťou sociálnych vzťahov spoločnosti a stojí na rovnakej úrovni ako politický, právny a ekonomický systém.

Dokument UNESCO z roku 2002 definuje kultúru ako "komplex špecifických duchovných, materiálnych, intelektuálnych a emocionálnych čŕt spoločnosti alebo sociálnej skupiny, ktorý zahŕňa spolu s umením a literatúrou aj spoločný spôsob života, životný štýl, hodnotový systém, tradície a vieru".

Rozlišuje sa niekolko základných rozdelení definícií kultúry:

  • Kultúra ako súbor hodnôt, noriem a artefaktov kultúra starých Slovanov a pod.
  • Kultúra ako model pre ustálené činnosti a ich produkty kultúra amerických teenagerov a pod.
  • Kultúra ako civilizácia kultúra starovekého Ríma a pod.
  • Kultúra ako svetonázor romantizmus, renesancia a pod.

S pojmom kultúry súvisia pojmy:

  • materiálna hmotná kultúra produkt danej kultúry - napr. minca
  • symbolická kultúra.

Archeológovia odlišujú archeologické kultúry, sociológovia odlišujú:

  • majoritnú kultúru dominantnú kultúru a
  • subkultúry stojace v opozícii voči hlavnej kultúre, počtom ale nevýrazné dnes napr. kultúra anarchistov a pod).
                                     

1. Funkcie kultúry

Základnými funkciami kultúry sú spoločenská účelnosť, úloha vo vzťahu k sociálne štruktúre - ciel je zachovanie stability a súdržnosti a zabezpečenie osobnej emancipácie individua. Pod funkcie kultúry vo vzťahu k jednotlivcovi patrí - seba-reflexia, kreovanie identity a kultúrnych zmyslov, skúsenosť, katarzia, poznanie a hodnotenie. Funkcia kultúry vo vzťahu k spoločnosti je veková, rodová genderová, profesijná, lokálna a národná. Patrí sem pohlad na obraz sveta spôsob zamerania na svet, spôsob osvojenia praxe, legimitizácia, kontingencia, pretváranie sveta a výklad sveta útópia - ideál.

                                     

1.1. Funkcie kultúry Najvýznamnejšie funkcie kultúry

  • akulturačná - včlenenie do inej cudzej kultúry.
  • komunikačná - v rovine interpersonálnej a interkultúrnej.
  • socializačná/enkulturačná - integrácia individua do kultúrneho života spoločenstva - súvisí s výchovno-vzdelávacou funkciou a unkulturáciou.
  • terapeutická
  • identifikačná
  • politická
  • humanizačná
  • ekonomická
  • zábavná
  • normatívna
  • adaptačná
  • akumulačná
  • integračná - kultúra je významným faktorom života občianskej spoločnosti, pomáha individuu pri integrácii do spoločnestva širšieho a užšieho typu.
  • preventívna
  • sociálna - vzorce konania.
  • kreatívna
  • výchovno-vzdelávacia - prispieva k rozvoju intelektuálnej, emocionálnej a morálnej úrovne individua.
                                     

2. Názory na kultúru

  • Vladimír Mináč: Mináč veril, že ani ludská kultúra nesúhlasí so zánikom, že je živá a že ako živá protestuje proti všetkým odroňom a hlupákom, proti fyzickej či trhovej pažravosti človeka, proti umieraniu detí a celých národov, ktorú spôsobuje nerovnomernosť vývinu a z nej pochádzajúca sociálna nespravodlivosť. Verím, že ludská kultúra - in summa rerum discrimine - zastaví vlnobitie nenávisti. Veril nie na princíp, ale na skúsenosť. Veď ludstvo má svoju dobre zaplatenú skúsenosť a tá je uložená práve v jeho kultúre.
  • Pufendorf: Kultúra je súhrn všetkých ludských spoločenských výtvorov - inštitúcií, jazyka, bývania, obliekania, práva, vedy, morálky, ktoré sa riadia rozumom a zvykmi. Spoločenský systém Cultur sa líši od prírodného fyzického systému Natur. Kultúrny spoločenský systém má kladné, pozitívne hodnoty, ktorými sa odlišuje od spoločenských systémov, ktoré tieto pozitívne spoločenské dimenzie nedosiahli.
  • Herder: Kultúra je rozvíjanie, vyjavovanie sa schopností ludského umu, kultivovanie ducha. Kultúra je podmienka dosiahnutia šťastia. Kultúrou kultivovaním ako nástrojom prispôsobovania, ktorého mechanizmom je tradícia ustálenie vzorov správania a činnosti ako podstata ludstva, človek v priebehu existenčného zápasu nahrádza svoje fyzické nedostatky. Kultúra je historická forma prejavu národov a spoločenstiev.
  • Antropológia: Kultúra je druhá príroda, čiže súhrn všetkého, čo vytvorili ruky a mozog človeka. Opodstatnenosť takéhoto vymedzenia kultúry v rámci antropológie vyplýva z potreby skúmať etnické skupiny. Aspekt kultivácie, humanizácie človeka je tu však len implicitne tematizovaný.
  • Sorokin: Kultúra sa skladá z nekonečného množstva kultúrnych konglomerátov, t. j. materiálnych kauzálne funkcionálnych a významových symbolických jednotiek alebo systémov. Tieto systémy sa líšia rozsahom, od najmenších ako je napr. tvrdenie, že 2x2=4 cez väčšie systémy k najrozsiahlejším supersystémom troch typov - zmyslové, špekulativne a idealistické. Základom každého supersystému sú štyri filozofické premisy, ktoré sú jeho integrujúcim faktorom, totiž predstavy o podstate objektívneho sveta, o podstate potrieb, o úrovni a o spôsoboch ich uspokojenia. Spôsob poznávania, ktorého pomocou sa tieto predstavy získavajú, určuje štruktúrny štýl kultúry. V špekulatívnej kultúre sa objektívna realita chápe ako nehybné bytie Absolútna, prevládajú tu čisto duchovné potreby, úroveň ich uspokojovania je maximálne vysoká a uspokojujú sa prostredníctvom modifikácie individuálneho duchovného sveta. Všetky tieto predstavy vznikajú ako výsledky mystickej intuície alebo rozumu. Ak predstavy vznikajú na základe zmyslového poznania, objavuje sa protikladná zmyslová kultúra, v ktorej sa objektívna realita chápe ako zmena a utváranie a potreby sú čisto fyzické, ich uspokojenie je úplné a metódou uspokojovania je pretváranie vonkajšieho sveta, prírody. Idealistická kultúra syntetizuje črty vyššie uvedených typov kultúry. Najvšeobecnejšou tendenciou historickej zmeny je nekonečné striedanie, fluktuácia týchto kultúr, čo je dôsledkom gnozeologickej relativnosti jej štýlov. Stará kultúra sa rovná novej, preto nejde o progresívny vývin.
  • Štrukturalizmus: Kultúra je štruktúra, forma imanentne obdarená zmyslom. Význam každého kultúrneho fenoménu-znaku je daný jeho postavením v spoločenskej štruktúre a je vyčerpatelný syntagmatickými vzťahmi a paradigmatickými vzťahmi.
  • Leslie White: Kultúra je exosomatický systém adaptácie ludského druhu na prírodné prostredie. Hybnú silu kultúrneho vývoja predstavuje zdokonalovanie technológie, ktorého prejavom je rast koncentrácie a využitia energie v priebehu evolúcie civilizácie.
  • Cicero: Kultúra je ludská vzdelanosť cultura mentis, cultura animi; kultúrou ducha je filozofia.
  • Jozef Petráň: Kultúra je proces kultivovania, vzdelávania, osvecovania človeka a spoločnosti. Je to postoj, činnosť i jej výsledky.
  • Hubík: Kultúra je všeobecne vzatý spôsob pohybu spoločenského človeka po svete, spôsob jeho prebývania vo svete. Kultúra oznamuje, Ako čo je, že to či ono je, prečo je to tak a tak, ako treba myslieť, posudzovať, konať. Kultúra je v tomto všeobecnom zmysle artikuláciou spôsobov spätosti človeka so svetom a so sebou samým. Kultúra je však aj súhrnom významov a hodnôt objavených či vyvolaných určitou komunitou a v tejto komunite a s ďalšími komunitami komunikovaných. V tomto zmysle je kultúra tvorená tiež činnosťami a inštitúciami, ktoré k vytvoreniu významov a hodnôt viedli a samotnou komunikáciou ako základným predpokladom vzniku a existencie kultúry. Tento aspekt kultúry možno ďalej konkretizovať ako funkčnú štruktúru inštitúcií, umožňujúcich tvorbu, reprodukciu, difúziu/distribúciu a recepciu/konzumáciu významov a hodnôt. Ďalšie špecifikácie predstavia kultúru ako systém kodifikovaných/nekodifikovaných noriem, systém inštitúcií/organizácií, sústavu nástrojov materiálnej a duchovnej povahy ovplyvňovania/riadenia niektorých kultúrnych činností.
  • Synkriticizmus: Kultúra je maximum bytia človeka spočívajúce v pretváraní dačoho zlého, ošklivého alebo hodnotovo neutrálneho na dobro alebo krásno a pretváranie niečoho menej dobrého alebo krásneho na lepšie alebo krajšie.
  • Klasická nemecká filozofia: Kultúra je téma, ktorú treba ďalej rozpracúvať v nadväznosti na antické axiologické chápanie kultúry recipované v dielach renesančných humanistov a nemeckých osvietencov.
  • Michel Paul Foucault: Kultúra je definovaná radom základných kódov, predpisov, ktoré dovolujú dešifrovať to, čo sa v nej odohráva.: jazyk, perceptívne schémy ludia rôznych kultúr vnímajú, vidia rôzne veci, výmenu, techniky, sústavu hodnôt, hierarchiu činností. Kto sa do kultúry narodí, naučí sa zvykovo rozumieť tomu, čo sa v nej odohráva, ovládnuť jej kódy. Tieto kódy v podstate definujú to, čo je v tom ktorom ludskom svte indivíduu vopred dané, do čoho vrastá, jeho prirodzený, životný svet.
  • Ladislav Hanus: Kultúra je ludská práca a výsledok tejto práce. Všetko, čo patrí svetu, ludskej potencii strie sa ako materiál. Kultúra je neosobný a objektívny výsledok ludskej činnosti, ktorá pretrváva svojho tvorcu a svedčí o jeho výške kultúrne dielo. Veci navôkol sa pýtajú úpenlive do slávožiary ducha. Aspoň formou jeho chcú sa zúčastniť jeho sudby.


                                     
  • knižnično - informačnej vedy v sieti archívov, múzeí a knižníc. Teoretickým a odborným základom štúdia sú základy knižničnej a informačnej vedy teória komunikácie
  • súvislosti mediamatiky technické, prírodné, matematické, humanitné vedy kultúra umenie a pod. Analýza aktuálneho stavu, naznačenie vývojových procesov
  • duchovná sociálna kultúra pričom výraz duchovná kultúra sa tu chápal v užšom zmysle, t. j. bez folklóru, hoci existuje aj širšie chápanie výrazu duchovná kultúra zahŕňajúce
  • davistov mala umelecká kultúra a problematika kultúry Urxova polemická recenzia Nezvalovej Pantomíny, Poničanova esej Národ a kultúra Okáliho článok Umenie
  • fakulta UK vznikla v roku 1946. Od počiatku bola vytvorená tak, aby plnila spoločenské poslanie v oblasti prípravy pedagógov pre rôzne druhy, typy a stupne
  • podobne prípadne jednu archeologickú kultúru Kultúra s lineárnou keramikou, Lengyelská kultúra Lužická kultúra a pod. Špecializácia ale nebráni, aby archeológ
  • 1980, vydavatelstvo VEDA Bratislava 1982, 63, 89 s., 25, 92 s. Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spoločenský dom Dunajská Streda
  • Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2007 v kategórii spoločenské vedy DUBNIČKA, I.: Mravy, šelmy a vegetariáni. Nitra: UKF FF, 2007. 316
  • kultúry vykazujúca vnútornú súvislosť s osobitnou zákonitosťou, ktorou môže byť náboženstvo, veda právo, hospodárstvo, umenie, štátny a spoločenský život
  • kultúry ako  uveďme čisto náhodne  Samo Vozár, Pavol Országh Hviezdoslav, Milan Rúfus, Roman Berger a predstavitelia ďalších oblastí umenia, vedy

Users also searched:

humanitne vedy vysoka skola,

...
...
...