Back

ⓘ Európsky súd pre ľudské práva




Európsky súd pre ludské práva
                                     

ⓘ Európsky súd pre ludské práva

Európsky súd pre ludské práva je medzinárodný súd so sídlom v Štrasburgu, ktorý prejednáva porušenia Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd z roku 1950.

Bol zriadený v roku 1958 a od 1. novembra 1998 funguje ako stály súd zložený z rovnakého počtu sudcov, ako je zmluvných strán Dohovoru. Súd skúma prijatelnosť a podstatu sťažností, ktoré sú mu zaslané. Zasadá vo formácii samosudcu, v trojčlenných výboroch a sedemčlenných komorách a vo výnimočných prípadoch vo velkej komore pozostávajúcej zo 17 sudcov. Výbor ministrov Rady Európy dohliada nad výkonom rozsudkov Súdu.

Predsedom Európskeho súdu pre ludské práva je v súčasnosti Robert Spano zvolený za Island. Jeho podpredsedami sú Jon Fridrik Kjolbro zvolený za Dánsko a Ksenija Turković zvolená za Chorvátsko.

                                     

1. Sudcovia

V počte sudcov ide o jeden z najväčších súdnych orgánov na svete, pretože každý zmluvný štát je zastúpený jedným sudcom v súčasnosti 47 sudcov. Štát ale nemusí mať svojho sudcu, nie je ani obmedzený počet sudcov tej istej národnosti. Každá zmluvná strana môže navrhnúť troch kandidátov aj cudzincov, z ktorých sú sudcovia volení Parlamentným zhromaždením Rady Európy na 9 rokov bez možnosti znovuzvolenia. Vekový limit sudcov je 70 rokov.

                                     

2. Právomoc Súdu

Individuálna sťažnosť je prijatelná za týchto podmienok:

  • musí ísť o novú záležitosť, ktorá ešte nebola Súdom prejednaná, alebo nebola predložená k prejednaniu inému medzinárodnému orgánu;
  • musia byť vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky;
  • sťažnosť nesmie byť anonymná;
  • sťažnosť musí byť podaná do 6 mesiacov od konečného vnútroštátneho rozhodnutia;
  • sťažnosti, ktoré sú zjavne nepodložené manifestly ill-founded, v rozpore s ustanovením Dohovoru, alebo tie, ktoré zneužívajú právo na sťažnosť, sú neprípustné.

Okrem prejednania sťažností podáva Súd na základe žiadostí Výboru ministrov posudky advisory opinions týkajúce sa výkladu Dohovoru.

1. augusta 2018 nadobudol platnosť Protokol č. 16, na základe ktorého Súd vydáva nezáväzné poradné stanoviská k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore alebo jeho protokoloch. Žiadosť o poradné stanovisko môžu podať vrcholné súdy určené príslušným zmluvným štátom v súvislosti s prípadom, ktorým sa zaoberá. Slovenská republika tento protokol ratifikovala 28. novembra 2019 a protokol pre ňu nadobudol platnosť 1. apríla 2020. Určenými slovenskými vrcholnými súdmi, ktoré môžu požiadať o poradné stanovisko sú Ústavný súd a Najvyšší súd.

                                     

3. Prejednávanie prípadov

Sťažnosti na porušenie Dohody môže podať buď niektorý zmluvný štát medzištátna sťažnosť alebo jednotlivci, skupiny jednotlivcov či nevládne organizácie individuálna sťažnosť. Prejednávanie individuálnych sťažností predstavuje drvivú väčšinu činnosti Súdu.

Sťažnosť predbežne skúma samosudca, pričom platí, že to nesmie byť sudca zvolený na návrh tej vlády, proti ktorej predbežne skúmaná sťažnosť smeruje. O prijatelnosti individuálnych sťažností rozhoduje trojčlenný výbor, ktorý ju môže jednomyselne odmietnuť alebo o nej jednomyselne rozhodnúť v merite; výbor sám rozhoduje vo veciach, v ktorých doterajšia judikatúra Súdu je stabilizovaná. Inak vec prejedná sedemčlenná komora *, ktorá rozhodne o merite zväčša definitívne. Komora rozhoduje tiež o prijatelnosti a merite medzištátnych sťažností. V prípade, že ide o velmi závažnú vec, komora ju postupuje Velkej komore**, zloženej zo 17 sudcov. Rozsudok Velkej komory je konečný. Po vynesení rozsudku Komorou môžu vo výnimočných prípadoch sporné strany do 3 mesiacov požiadať o prejednanie pred Velkou komorou. V komore alebo velkej komore vždy zasadá sudca zvolený za štát, proti ktorému sťažnosť smeruje tzv. v slovenských prípadoch bude vždy zasadať sudca zvolený za Slovenskú republiky.

Ak Súd dospeje k záveru, že došlo k porušeniu Dohovoru, toto konštatuje v rozsudku. Rozsudok má však len deklaratórny charakter, teda Súd nemôže priamo rušiť vnútroštátne súdne alebo iné rozhodnutia, či rozhodovať o súlade vnútroštátnej legislatívy s Dohovorom. Súd je oprávnený priznať na zmiernenie dopadov porušenia Dohovoru sťažovatelom primerané finančné zadosťučinenie. Členský štát je následne povinný vykonať rozsudok prijatím vhodných vnútroštátnych opatrení. Výbor ministrov Rady Európy potom dohliada nad výkonom rozsudkov Súdu.

  • *V oficiálnom slovenskom preklade Dohovoru sa používa pojem "senát", hoci tento je jazykovo nepresný a v podstate sa nepoužíva, pretože originálne znenie Dohovoru pracuje s pojmami "chamber", "chambre" ; slovenský preklad videl vzor v pomenovaní viacčlenného rozhodovacieho zloženia slovenských súdov, ktoré je funkčným ekvivalentom štrasburských komôr.
  • ** O preklade platí to isté.


                                     

4. Slovensko a Európsky súd pre ludské práva

Slovenská republika podlieha právomoci Súdu od svojho vzniku, t. j. od 1. januára 1993. Československo uznalo právomoc Súdu od 18. marca 1992, súčasne s ratifikáciou Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd.

Najdôležitejší prípady rozhodnuté proti Slovenskej republike sa týkali uvedené sú odkazy na oficiálne znenie rozsudku:

  • systematického porušovania práva na pokojné užívanie majetku majitelov reštituovaných bytov podliehajúcich regulovanému nájomnému.
  • nezabránenia domácemu násiliu políciou ;
  • slobody prejavu ;
  • práva na prístup k vnútroštátnemu súdu Paluda v. Slovensko, práva na nestranný súd Harabin v. Slovensko;
  • etnicky motivovaného násilia a neefektívneho vyšetrovania tohto násilia ;
  • nedobrovolnej sterilizácie rómskych žien v nemocniciach I. G. a ďalší v. Slovensko, N. B. v. Slovensko;
                                     

4.1. Slovensko a Európsky súd pre ludské práva Zástupcovia Slovenska pri ESĽP

Súčasnou slovenskou sudkyňou je Alena Poláčková 29. december 2015 – 28. december 2024.

Slovenskú republiku ako sudcovia zastupovali:

  • Viera Strážnická 1. november 1998 – 31. október 2004;
  • Alena Poláčková od 29. decembra 2015
  • Ján Šikuta 1. november 2004 – 31. október 2013; po uplynutí funkčného obdobia vykonával funkciu až do ustanovenia nástupcu nad rámec svojho pôvodného funkčného obdobia, ale rezignoval s účinnosťou od 1. septembra 2015;
  • Bohumil Repík 29. september 1993 – 31. október 1998;

Československým sudcom prvým a posledným bol Bohumil Repík máj 1992 – 31. december 1992.

V konaní pred Európskym súdom pre ludské práva Slovenskú republiku zastupuje agent vlády, v súčasnosti je ňou Marica Pirošíková od roku 2007. V minulosti týmito agentmi boli Robert Fico, Peter Vršanský, Peter Kresák a Alena Poláčková.

                                     

5. Európska komisia pre ludské práva

V Štrasburgu od roku 1955 do roku 1999 pôsobila aj Európska komisia pre ludské práva. Sťažnosti sa vtedy nepodávali priamo Súd, ale Komisii, ktorá ich najprv posudzovala. Ak ich neodmietla, tak vypracovala správu, v ktorom sa vyjadrila k tomu, či došlo alebo nedošlo k porušeniu Dohovoru. Vec sa následne predkladala na záväzné rozhodnutie Európskemu súdu pre ludské práva. Tento dvojstupňový mechanizmus bol s účinnosťou k 1. novembru 1998 opustený účinnosť nadobudol Protokol č. 11 k Dohovoru. Komisie bola činná ešte rok po tomto dátume.

Slovenským členom Európskej komisie pre ludské práva bol Daniel Šváby od roku 1993 do roku 1999.

                                     
  • bol členom Európskej komisie pre ludské práva v Štrasburgu. Od 1. januára 1999 do 31. decembra 1999 bol dočasne pridelený na Najvyšší súd Od 22. januára
  • Európskeho súdu pre ludské práva rozhodnutie komisie bolo zverejnené 9. septembra 1998. Komisia rozhodla, že nebol porušený Dohovor o ludských právach zo
  • poslancov hlasovalo za, 69 proti a 14 sa zdržalo. Európsky súd pre ludské práva ESĽP rozhodoval o práve na život plodu v niekolkých prípadoch. Vo všetkých
  • Hmotné právo stanovuje, aké práva a povinnosti komu patria. Procesné právo popisuje procedúry, ktoré sa používajú pre uplatnenie hmotného práva Medzinárodné
  • sa stala právoplatnou. Feldekov obhajca podal sťažnosť na Európsky súd pre ludské práva do Štrasburgu a ten 12. júla 2001 vyniesol rozsudok v prospech
  • paláca v Bordeaux 1992 - 1998 88 Wood Street, Londýn 1993 - 2001 Európsky súd pre ludské práva Štrasburg 1989 - 1995 Súdny dvor, Antwerpy 1998 - 2005 Millennium
  • európskeho práva Je členom Ústavu európskeho práva na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Od decembra 2004 bol členom Európskej komisie
  • Európsky hospodársky priestor Európsky investičný fond Európsky ombudsman Európsky orgán práce Európsky parlament Európsky súd pre ludské práva
  • Pracovné právo je kodifikované odvetvie práva upravujúce vzťahy medzi luďmi pri uskutočňovaní ludskej práce. Pracovné právo sa obyčajne zaraďuje do systému

Users also searched:

eslp, európsky súd pre ludské práva sidlo, európsky súd pre ludské práva vznik, európsky súd pre ludské práva,

...
...
...