Back

ⓘ Každodennosť




                                     

ⓘ Každodennosť

Každodennosť je vlastnosť každodenných entít, procesov. Zahŕňa také formy života, ktoré rutinne vnímame ako bežné a samozrejmé. Má kognitívnu ale aj emocionálnu povahu, ktorú vytvárajú vzťahy v pracovnom a privátnom svete. Zároveň je lahko predvídatelná a produkuje pocit bezpečia. Špecifické normy a vzorce chovania, ktoré každodennosť vytvára, slúžia v prospech sociálnej reprodukcie jedincov. Platí to pre malé sociálne skupiny ale aj pre spoločnosť ako celok. Každodenné procesy riadi sociálny pragmatizmus a bežné vedomie človeka.

                                     

1. Každodennosť ako sociologický pojem

Každodennosť je považovaná sa samozrejmú aj keď jej definovanie sprevádza viacero problémov. Je priestorovo a materiálne neuchopitelná a zároveň leží mimo existujúce sociálno-vedné kategórie. Každodennosť je priestor, ktorý leží mimo teoretických vedomostí vedeckých odborov ale tiež je s nimi v úzkom prepojení a obklopuje ich. Preto ide o meta-pole alebo meta-odbor. Začiatok vedecké záujmu o každodennosť súvisí s novým prístupom a novým vnímaním sociálneho života človeka.

Prvé zmienky kategórie každodennosti sa dajú vystopovať vo fenomenológií Edmunda Husserla. V jeho koncepte "Legenswelt" predstavuje sféru, v ktorej sa odohráva bežné vedomie človeka a ktoré funguje bez spochybňovania. Podla Alfreda Schütza sa každodenné procesy uzatvárajú do "štruktúr zmyslu". Ide o rôzne druhy mikrosvetov medzi ktoré zahŕňa svet snov, svet náboženstva, svet vzťahov a podobne.

Problém vágnosti a neurčitosti pojmu každodennosť sa dá priblížiť cez dualitu a napätie medzi individuálnym jednaním a mocenskými sociálnymi štruktúrami. Každodennosť je priestor, ktorý je ilustrovaný dichotómiou:

  • kontrola / sloboda
  • útopia / dystópia
  • aktivita / pasivita
  • ideológia / bežná kultúra
  • bezpečie / ohrozenie
  • spotreba / produkcia
  • bežné / špeciálne
  • privátne / verejné
  • nezávislosť / závislosť
  • naše / cudzie

Sigmund Freud a Karl Marx predstavujú vedcov zastupujúcich skeptickú líniu voči schopnosti každodennosti vzdorovať mocenským štruktúram. Pre oboch teoretikov je každodennosť zároveň reálna aj nereálna. Je to skutočnosť ale aj maskou skutočnosti. Pod zdaním každodennosti podla Freuda a Marxa existuje teda iná skutočnosť.

Podla Freuda je tým, čo sa skrýva pod zdaním každodenného života silná oblasť túžby a strachu. Môže sa prejaviť práve cez každodennosť v občasnom rečovom "brepte". Kultúra a spoločnosť slúži ako kontrola a cenzúra problémovej prítomnosti týchto síl.

Téma "skutočnosti za skutočnosťou" je prítomná aj v Marxovom pojatí každodennosti. Podla Marxa a Engelsa sa zdanie každodennosti snaží zakryť alebo skresliť materiálne okolnosti a tým potlačiť ich ideologickú moc. Ideológia môže totiž fungovať len ako neviditelná, ak je viditelná je zároveň aj sporná. Preto sa každodennosť a ideológia prekrývajú. Obe musia byť vnímané ako sčasti neviditlné. Vyžadujú snahu a imagináciu aby boli uchopitelné.

                                     

1.1. Každodennosť ako sociologický pojem Každodennosť optikou kritických teórií

Každodennosť je v teóriach Theodora Adorna, Maxa Horkheimera, Györga Lukácsa alebo Herberta Marcuse vykreslená ako priestor odcudzenia moderného človeka. Podla spomenutých vedcov je odcudzenie klúčová dimenzia každodenného života v kapitalistickom systéme.

Rovnako aj v predstave André Lefèbvre každodenný život v byrokratickej spoločnosti kontrolovanej spotreby nahradil každodenné tvorivé, aktívne a originálne konanie jednotlivcov.

Erving Goffman vidí každodenný život cez metaforu divadla, javiska a zákulisia. Javisko je priestor, kde sa odohráva konanie medzi predpokladmi, konvenciami spoločnosti a adaptáciou jedinca. Zákulisím sú nazývané aspekty konania, ktoré by mohli človeka zdiskreditovať, lebo sú považované za nevhodné. Hranice medzi javiskom a zákulisím nie sú vždy jasné ale vždy sú pozorne strážené, pretože zákulisie môže organizáciu alebo jednotlivca kompromitovať.

                                     

1.2. Každodennosť ako sociologický pojem Každodennosť optikou teórií "tešitelov"

Teoretici Michel de Certeau alebo John Fiske stotožňujú priestor každodennosti s populárnou kultúrou, ktorá je výrazom rezistencie voči normatívnym tlakom modernej spoločnosti.

De Certeau presúva svoju pozornosť z problematiky individua a prepája tému každodennosti so sférou zdielanej kultúry. Jeho teória je optimistická v zmysle zvýraznenia schopnosti jedinca odporovať a vzdorovať mocensky orientovaným politickým stratégiam. Podla jeho mienky majú "slabí" ekonomicky, politicky. ludia k dispozícií rôzne formy taktík, ktorým odolávajú stratégiam "silných", ktorý svojimi rozhodnutiami vytvárajú a budujú mestá a každodenné priestory v jeho rámci. De Certeau hovorí o tak zvanej guerillovej vojne, ktorú vedú "slabí" voči "mocným". Ide o mechanizmus rezistencie proti existujúcemu sociálnemu usporiadaniu. Odohráva sa aj na úrovni mediálnej agendy. Taktiky "slabých" sa premietajú v ovládaní významov, vytváranií vlastných textov alebo reinterpretácií mediálnych posolstiev.



                                     

1.3. Každodennosť ako sociologický pojem Každodennosť optikou psychoanalytickej teórie

Každodennú kultúru vytvárame a zároveň sme do nej vložený. Ide o paradoxnú povahu každodenného života. Teória využíva symbolického významu "prechodového objektu", ktorý v psychoanalýze predstavuje predmet, o ktorom si dieťa myslí, že sa nachádza medzi ním samým a inou osobou. Dieťa objekt samo vytvára ale zároveň platí, že objekt existoval aj pred aktom vytvorenia. Rovnako je zasadená aj každodennosť, ktorá je podla Donalda Winnicotta charakterizovaná konštantným napätím medzi nájdením a vytvorením, významami vnútenými a vytvorenými, pasivitou a aktivitou.

                                     
  • prof. Ján Gbúr napísal, že: Tibor Kočík je velmi dobrý pozorovatel každodennosti Vie pomenovať jej krízové javy, jej slabosti i hodnotovo silné miesta
  • Daniela Pixiadesa, mlčaní dôvery Michala Ďugu, o každodennosti v dejinách a dejinách v každodennosti Viery Benkovej, o zomieraní lásky Martina Prebudilu
  • ako heroín žilou narkomana, nachádzajúc tak útočisko pred ničotnou každodennosťou .nachádzajúc board. To je ono, sem patrím... Všetkých, čo tu sú
  • Diana. Palatín Mikuláš Esterházy : dvorská spoločnosť a aristokratická každodennosť preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Historický ústav SAV Veda, 2017
  • uvedomovanie si svojej vlastnej životnej cesty Každodenné vedomie Každodennosť Každodenný svet Kazimierz Ajdukiewicz Kazimierz Twardowski
  • Papouškovy nedostatkem dramatické stavby, zápletek, ovzduším všednosti, každodennosti Je pravda, že Krivánek v začiatku rozohráva niekolko dejových línií
  • fotografoval celkom nenápadne, ako priama súčasť davu. Zachytenie všednosti a každodennosti bolo vtedy v českej fotografii mimoriadnou vecou a našlo by sa skôr
  • kresba a téma dediny a človeka. Prvé Laluhove práce inšpirovali predmety každodennosti blízki ludia a príroda. Boli to realistické zátišia Topánky, Papuče
                                               

Profánnosť

Profánnosť môže byť: svetskosť všednosť, každodennosť, obyčajnosť ku vzťahu posvätného a profánneho pozri heslo "sakralizácia". vlastnosť byť znesväcujúci, hanobnosť

Users also searched:

...
...
...