Back

ⓘ Ľudské správanie




                                               

Informačné správanie

Informačné správanie je predstavované ako integrovaná ludská aktivita zameraná na hladanie významu informácií v komunikácii a riešení problémov. Vyplýva z adaptácie človeka na informačné prostredie. Informačné správanie tvorí jadro súčasného výskumu informačnej vedy. Sú opísané viaceré dimenzie informačného správania ludí v elektronickom prostredí. Taktiež sú priblížené kognitívne a afektívne aspekty informačného správania a jeho prejavy v kontexte sociálnych sietí. Zjednodušené znázornenie súvisiacich pojmov informačné správanie človeka, vyhladávanie informácií a informačný prieskum si mô ...

                                               

Motivácia

Motivácia je súbor pohnútok, ktoré vyvolávajú aktivitu organizmu a určujú jej zameranie Motivácia je psychologický proces, ktorý aktivuje ludské správanie a dáva mu účel a smer. Je to vnútorná hnacia sila, ktorá ženie k uspokojeniu nenaplnených potrieb. Je to hnacia sila, ktorá vedie k dosiahnutiu osobných a organizačných cielov. Je to vôla niečo dosiahnuť. Ľudské správanie je takmer vždy niečím psychologicky motivované. Pohnútkami ludského správania sú však i biologické, kultúrne a situačné aspekty. I keď človek často vedome rozhoduje o tom, či bude konať na základe svojich motivácií, tie ...

                                               

Teória sociálneho konania

Teória sociálneho konania je teória Maxa Webera, podla ktorej je sociálne konanie ludské správanie, pri ktorom konajúci jednotlivec vkladá doň subjektívny zmysel a orientuje sa pritom na správanie iných jednotlivcov. Preto napr. inštinktívna reakcia nie je sociálnym konaním.

                                               

Psychológia

Z historického hladiska je psychológia vedná disciplína, ktorá sa vyvinula z filozofie ako veda o duši, pričom zväčša nebolo presne stanovené, čo vlastne duša je. Podla Alexandra Velkého bola psychológia náuka o duši. V poslednej tretine 19. storočia sa začala psychológia rozvíjať ako samostatná vedná disciplína. Avšak nemala jednotnú koncepciu, vznikali rôzne smery a školy. Rozpory medzi jednotlivými psychologickými prístupmi sa stali zároveň hnacou silou pre psychologické skúmanie. Patologickými chorobnými duševnými stavmi a ich liečením sa zaoberá odbor medicíny - psychiatria. Ako moder ...

                                               

Normatívny systém

Normatívny systém je súbor hodnôt, ktorý reguluje ludské správanie pričom sú tieto hodnoty vyžadované normami. Normy tak plnia funkciu ochrany ale aj nástroja realizácie hodnôt. Medzi najznámejšie súbory hodnôt a teda aj noriem patrí právo, morálka, politika či technické normy. Zásadne sa rozlišujú právne a neprávne normatívne systémy. Na rozdiel od právnych, neprávne systémy používajú iné prostriedky donútenia než štátne donútenie, nemajú vopred ustanovenú či štátom záväzne vyžadovanú formu na rozdiel od monizmu práva sa realizuje formou normatívneho pluralizmu.

                                               

Sociolingvistika a frazeológia

Sociolingvistika a frazeológia je frazeológia stručne a výstižne vyjadruje charakteristické životné situácie, ludské vzťahy, správanie, duševné stavy a pod. Je prejavom spoločenskej zhody v názoroch na hodnotení človeka a životného prostredia. Týmto spôsobom je spojená so sociolingvistikou, ktorá sa zaoberá sociálnymi aspektmi fungovania jazyka, vzťahom medzi jazykom a spoločnosťou a pod. Vo frazeológii by išlo napríklad o skúmanie štandardných a neštandardných prvkov, etického a neetického, o vzťah spoločenských skupín k frazémam, k ich používaniu.

                                               

Teória spolupatričnosti

Teória spolupatričnosti alebo afiliačná teória je motivačná teória, ktorá upozorňuje na motivačný význam sociálnych aspektov ludského správania. Jej autorom je americký psychológ Stanley Schachter. Vychádza z ludskej potreby vyhladávať sociálne kontakty, ktorá sa najčastejšie uplatňuje medzi luďmi, ktorí majú niečo spoločné: majú spoločné názory, patria do rovnakej sociálnej skupiny, majú podobný životný štýl, či pracujú na jednom pracovisku. Táto všeobecná ludská tendencia sa prejavuje posilnením konformného správania: jedinec získa motiváciu prispôsobiť svoje správanie a pracovný výkon s ...

                                               

Singularita

Singularita môže byť: v matematike singulárny bod diferenciálnych rovníc v komplexnej oblasti, pozri singulárny bod diferenciálne rovnice pri vektorovom poli: singularita vektorové pole pri analytickej funkcii: singulárny bod analytická funkcia všeobecne: miesto, v ktorom matematický objekt vykazuje velkú zvláštnosť/nie je definovaný, pozri singularita matematika skrátene gravitačná singularita miesto s nekonečným zakrivením matematickou singularitou časopriestorového kontinua, spravidla čierna diera, biela diera a červia diera) vo fyzike skrátene začiatočná singularita pri Velkom tresku v ...

                                               

Reinhard Selten

Reinhard Selten bol nemecký ekonóm a držitel Nobelovej ceny. Bol prvým Nemcom, ktorý dostal Nobelovú cenu za ekonómiu.

                                               

Behaviorizmus

Behaviorizmus je smer americkej psychológie 20. storočia, ktorý neuznáva vedomie ako predmet vedeckého výskumu a redukuje psychiku na rozličné formy správania, chápaného ako súhrn reakcií organizmu na stimuly vonkajšieho prostredia. Predmetom vedeckého skúmania by malo byť iba pozorovatelné, meratelné správanie organizmu. Behaviorizmus vznikol začiatkom 20. stor. v USA zásluhou J. B. Watsona ako reakcia na psychológiu vedomia s jej hlavnou metódou - introspekciou. Behaviorizmus dominoval v 30. - 50. rokoch najmä v USA, kde ovplyvnil napríklad sociológiu, pedagogiku a do istej miery aj ling ...

                                               

Príčinnosť

Príčinnosť je priame, konkrétne a základné sprostredkovanie objektívnych súvislostí; jeden proces vyvoláva druhý proces. Príčinnosť je forma pôsobenia súvislosti medzi vecami, procesmi, systémami atď. objektívnej reality, kedy jav, nazývaný príčinou, vyvoláva nevyhnutne alebo zákonite za určitých podmienok oný jav, ktorý sa nazýva následok. Najdôležitejším sprievodným javom zákona kauzality je časový posun vzniku reakcie následku na impulz akcie príčiny. V zmysle zákona kauzality, reakcia nemôže vznikať súčasne s akciou a už vôbec nemôže sa stať, aby reakcia následok vznikla skôr ako akcia ...

                                               

Magnetická rezonancia

Magnetická rezonancia je vo všeobecnosti fyzikálny úkaz pri ktorom sú jadrá alebo elektróny v silnom a konštantnom magnetickom poli vystavené slabému oscilujúcemu magnetickému polu/rádiofrekvenčným pulzom a odpovedajú vytvorením elektromagnetického signálu s frekvenciou charakteristickou pre tú ktorú časticu/jadro. Dochádza k nemu počas rezonancie, kedy je frekvencia oscilácie totožná s vnútornou frekvenciou častice. Tá závisí od sily statického magnetického pola, chemického prostredia a magnetických vlastností samotnej častice. Jej význam v poslednom čase stúpol vďaka pratickým aplikáciám ...

                                               

Mizantropia

Mizantropia je všeobecná nenávisť, alebo odpor voči ludskému druhu, alebo ludskej povahe – je opakom filantropie. Mizantropia býva výsledkom zmarených očakávaní, neprimerane naivného optimizmu a stratou viery v ludí, nemusí sa nevyhnutne spájať s nehumánnym postojom voči luďom. Mizantropi sú často mylne označovaní za asociálov. Immanuel Kant napísal, že je dôležité rozlišovať medzi filozofickým pesimizmom a mizantropiou: "Nenávisť k ludstvu má dve formy, averziu voči luďom antropofóbiu a nepriatelstvo voči luďom. Stav nenávisti môže vzniknúť sčasti z nechuti a sčasti zo závisti." Za mizant ...

                                               

Nudge

Nudge, alebo postrčenie je koncept používaný v psychológii, behaviorálnej ekonómii a politickej teórii. Navrhuje metódu pozitívneho posilnenia a nepriamych návrhov ako spôsoby ovplyvňovania správania a rozhodovania jednotlivcov alebo skupín. Koncept je založený na drobných zmenách v prostredí ovplyvňujúcich rozhodnutie človek.

                                     

ⓘ Ľudské správanie

  • jav, presnejšie ako oblasť ludskej skutočnosti vymedzenú protikladnosťou dobra a zla a s nimi spojenými normami správania sa človeka v obklopujúcom ho
  • mizantropické postoje bývajú kritizovaní aj niektorí environmentálni filozofi. Správanie ludstva v časoch populačnej explózie sa značne líši od čias, kedy bol
  • zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní rozlišuje: priamu diskrimináciu: Správanie pri ktorom sa s určitou osobou na základe určitého diskriminačného dôvodu
  • minerálov, všetkých prírodných zdrojov a prírodných úkazov. Zahŕňa aj správanie živočíchov a procesy súvisiace s neživou hmotou. Prírodou sa z filozofického
  • všetky ludské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Rozdielne správanie ašpirácie
  • problémy. Ľudia v národnom hospodárstve vykazujú svoje rôzne správanie závisle od správania jeho častí rodín, podnikov, okolitých štátov Aktivity v národnom
  • považované za prirodzené pre danú skupinu napr. spoloční predkovia alebo správanie Preto sú pojmy rasizmus alebo rasová diskriminácia často používané aj
  • heterosexualita je často používaný i pre tzv. heterosexuálne správanie Heterosexuálne správanie sa zvyčajne označuje ako orgazmická aktivita medzi príslušníkmi

Users also searched:

...
...
...